Tradícia výletíku Okolo Tatier bujnie a rozkvitá
(história akcie je len autorová fikcia a podobnosť s reálnou situáciou je čiste náhodná)
28-30.05.2004 (Vysoké Tatry, Nižná-Zakopané-Tatranská Lomnica-Nižná)
Sobota 29.mája 2004
Včera sme ani nejako ne-po-pili ani ne-za-tan-co-vali. Dnes si ako
obyčajne dáme dáku túru do blízkeho okolia. Nič extra. Chalani sa už vonku formujú výkonnú
turistickú jednotku s dievčencami z Oravy. Bohužiaľ, ja len-len stíham rozlepiť oči. A to ešte
chcem voľačo zahryznúť a zbaliť si batôžtek. Maroš, Monika a Jarka idú teda bez nás na autobus
smerom do Lomnice. My chaoticky pobiehame po chatke a Oto sa snaží vyhútať ako sa pripojíme k
trojke. Sme redy a je nás päť. So šiestym - Šumim sme sa rozlúčili pred chvíľkou. Zdrhal domov
do Liptovského Mikuláša. Oto navrhuje použiť jeho doprovodné približovadlo. Tam sa však vojdeme
iba šiesti. A nás je spolu s trojicou (snáď ich stihneme) na zastávke osem. Tak daváááj! Dvaja
do kufra: Tono a Tomáš. Nikto ani nemukol, keď sme zo zastávky brali Maroša s holkami. O to
väčšia sranda bola v Lomnici, kde obaja vyskackali z kufra asi 30 metrov od čumákujúcich
mestských policajtov. Prichádzame na stanicu Tatranskej železnice a vlak sa už-už pohýňa. Ešteže
sme stihli naskákať. A tu divné móresy sprievodcu. Chce 100 korunový príplatok k dvacke za kúpu
lístka vo vlaku alebo tisícku pokuty. Maroš sa snaží vyjednávať a celkom úspešne. Na ďalšej
zastávke musíme vystúpiť. Najlepšie na tom je to, ža ak človek pristúpi na zastávke, kde lístky
nepredávajú, tak príplatok nechcú. Vivat Slovenské železnice! Naštastie nám hneď šiel bus za
11,- :-) V Smokovci na stanici na nás trúbi vlak pohýňajúci sa späť do Lomnice. Pri
rušňovodičovi sa vyškiera náš sprievodca. Aj my naňho. My aspoň máme dôvod. Nebudem písať kto
čúral za ktorým kríčkom, keďže nešlo o cyklistický deň. Myslím, že nasledujúci komiks postačí:

šunka, vejce, sýr, štyři druhy mááása - škóóóda, že si nedaš!
|

tak chlopi, nadychnuc še... a jede se na rodinný výlet!
|

Hurááá! Vyhrala som odnos na Zamkovského chatu.
|

jede jede mašinka, nemá ona komínka... je na gumke :-)
|

ľavááá, ľavááá,... a od Prešóóóva, a od Prešóóóva, ...
|

a ešte túúú sa vyfóóóťme! v tóóóm machu...
|

uznávam, že z globálneho hľadiska je to neprincipiálne...
|

he-hehe he-he-he hehe hoho he glg-hehe he-he
|

štyri kááápustnice a dve cééésnačky - užžž se to nééése!
|

hmmm... asi sa utopil. hej! nič mu už nepomôže... fňuk.
|

ja by som si dala zmrzlinový pohár! a ja šampanské s...
|

veď nemáme žiadne skupinové foto. cmuk... fúúú... cvak
|

Miloš, nie že si zarežeš do prsta. He-he-he... hik... nebóóój!
|

héééj ľuďááá, poďme k ohnisku! šak oni nám všetko vyjeďááá!
|

kto čumí do ohňa, bude sa počúravať (prípadne grcať)
|
Zvečerilo sa. (Odteraz musím dávať veľký pozor, čo pustím z úst na
obrazovku :-) Sedíme v chatke a čakanie na vatru si krátime plytkými prípitkami na chate Maroša
a spol. Po chvíli sa k nám pripája Mirka navrátivšia sa z Vrbového, kde chcela lebediť v
termálnom bazéniku. Mali zatvorené. Všetkým sa páči jej tesné tričko. Pánboh ju obdaril ozaj
obrovskými... očami. Ponúka nás nejakými cukríkami. Všetci chalani si ochtne berú, aj keď
mentolové cukríky k džinu veľmi nejdú. Ale kto by odolal. Oto sa zakláňa, že nedočiahne, aby sa
čo najviac naklonila ponad stôl. Všetci sme mu vďační. Potom nás všetkých privádza k slzám (od
smiechu) svojim podaním príbehu z priecestia, kde sa jej kámoš dnes vysypal (to vôbec nebolo na
smiech). No a svojim názorom na chlapov ma privádza plačúceho na kolená. Musím sa ísť vyvetrať.
Bohužiaľ sa jej názory nedajú publikovať. Čo ešte dodať? Tak v skratke. Po vatre, kde som
všetkým našim opiekol klobásky, sme sa pobrali piť na chatu. Skončili sme o tretej ráno. Teda ja
som mal asi hodinovú prestávku, keď som sa chcel ísť prevetrať pred chatu a tam som na tráve
zaspal. Pred treťou som sa zobudil na ukrutánsku zimu a začul dohasínajúci rozhovor zvnútra: "A
ešte celkom na záver chcem povedať,... ehm... že nie všetko, čo sa zdá byť super je super, aj
keď by mohlo byť super, ale nemôže, lebo by bolo potom všetko až priveľmi super..." SUPER!
Poďme spať, bo zajtra (ehmmm dnes) vstávame o šiestej.
|