Výlet na Červený Kameň

04.08.2002 (Malé Karpaty, Kramáre-Červený Kameň-a späť)
    Ešte sobotu večer mi volá Marek, či nejdem nedeľu bájkom na Červený Kameň. Vravím, že už mám na nedeľu program, ale skúsim to ešte zmeniť. Veru, riadne mi poskočilo bájkerske srdiečko, veď to bude možno aj okolo stovky kilometrov v teréne. Juchuchu... Zisťujem, že program na nedeľu mi padol (náhody neexistujú!) a tak volám Marekovi, že O.K. a či tam už bol. Vraví, že nie, ale mapu má. Per-fekt-né. Dohodli sme sa na 8:30 pri Červenom kríži, ale akosi sa mi natiahol presun z Kramárov cez Železnú Studničku. Mal som síce priemerku 25km/h, ale aj tak som tam prišiel až na 8:45. Marek bol tiež zadýchaný. Vlastne sme prišli naráz :-)
    Trasu z Bieleho Kríža na Pezinskú Babu tu nebudem popisovať. Je to notoricky známa hrebeňovka po červenej. Hneď za Babou nás čakal po krátkom miernom stúpaní úzky vyjazdený chodník na Čmelok, po ktorom som chvíľu bláhovo ťahal, ale po chvíli došli pastorky na kazete tak som zhodil tretry z SPD-čiek. Tlačili sme tých 170 výškových metrov, až ma lýtka začali štekliť.

    Keď sme pred sebou uvideli za stromami vysielač, bolo jasné, že sme dosiahli vrchol Čmelka. Tak toto raz vyšľapem bez tlačenia. Dal som si zaväzok a hneď som na neho aj zabudol pri krásnom lesnom zjazdíku. Nasledovalo zopár stúpaní a klesaní a stúpaní a potom som zazrel pri jednom zjazde krásny výhľad predierajúci sa pomedzi stromy. Zastal som, aby som to cvakol. "Čítaš mi myšlienky", vraví Marek a zosadá z bájku. Ani neviem ako, zrazu sme boli na Skalnatej. Otvoril sa pred nami nádherný výhľad.

    Zo skalnatej následoval šťavnatý zjazd rozrytý stovkami bájkov (predpokladám, že to neboli svine). Ak tadiaľto pôjdete, nezosadajte v zjazde z bájku, lebo už nenastúpite. Krivoľakými cestičkami sme sa dopracovali na Zochovu Chatu a potom k cieľu nášho výletu - Červenému Kameňu. Červený Kameň je prekrásny, vrelo odporúčam navštíviť...

    Na zámku sme polebedili hodnú chvíľu. Dali sme si fan-tas-tic-ké bryndzové halušky a piknikovali na deke s normálnym piknikovým košom plným dobrôt, ktorý priniesli tri Marekové kámošky, dôjdivšie tam autom. Ešte som Mareka lámal na cestu naspäť po rovnakej trase, ale nezlomil. Naspäť sme šli po asfalte. Asfalt nemám rád. Hlavne v meste. Na konci Jaskovho Radu sa do mňa na zákrute oprel bočnicou nejaký ko... z Pezinka a vyvalil ma cez obrubník. Ešteže sme sa obaja iba pohýňali. Doma som mal na kompjutri 87km. Výlet sa mi páčil, ale nohy si ešte žiadali viac. Tak som ich doma umyl, nech sa zorientujú a vytrčil cez zábradlie na balkóne. Už nenamietali...