chvi-fi-u-chvi-o-chvu
 NOVINKY   ZÁŽITKY   RADY   ŠTASTISTIKY   LAMPÁREŇ   SÁJTY 


      "Kostilam" v amatérskom prevedení

25.05.2000 (Košice, Bankov) - Taký nevinný skok začiatočníka...
Zauzlenie:
    Mám za sebou pár výjazdov na novom bájku. Je to ako povedal Roman s veľavravným uškľabkom na tvári: "To najmenšie zlo, čo si môžeš dovoliť za 11 000,-". Nevyvalím predsa tri výplaty za bike, ktorý doma opriem v špajze - no nie? Pojazdím aspoň pol roka a uvidíme ako ma to chytí... No a do firmy chodím na bájku už nejaký ten týždeň, dokonca aj Roman sa natoľko ponížil, že pristal na spoločnú "vychádzku" so mnou na Jahodnú. Tak sme sa dohodli jedného nudného poobedia na tú Jahodnú. Pridal sa aj Marek. Jahodnú som horko-ťažko vytiahol. Cestou som chytil kŕč do nohy. Keďže som šiel posledný jednoducho som to rozmasíroval a akoby nič dobehol chalanov, čakajúvšich ma za prvou zákrutou. Celkom som sa tešil na spiatočnú cestu. Bodaj by nie! Naspäť okrem jedného-dvoch kopčekov je totižto samý zjazd... Roman sa pustil (pre neho) miernym tempom od lúky nad Bankovom dolu. Marek za ním. Ja som ich videl stále sa vzďaľujúcich. To mi až tak nevadilo, lebo na prvej križovatke aj tak budú čakať na začínajúceho "bajkera" - no dobre, tak cepera... Tento zjazd nebol z tých najpríjemnejších - sama šotolina pravidelne prerušovaná priečnymi kovovými rigolami na odvod dážďovej vody. Tie sa dali prejsť bez skákania, ale so skokmi to bolo "efektnejšie" a plynulejšie. Na druhej strane, cesta bola dosť široká a prehľadná. Vychutnával som si rýchlosť a dokonca mi šlo aj skákanie cez rigoly. Nebolo to až také jednoduché, keďže som mal obyčajné pedále a obyčajné tenisky a rigoly boli asi v 50 metrových odstupoch. Najhorší moment pre človeka je, keď si začne veriť. Vtedy spraví chybu.
Rozuzlenie:
    Na tachometri som mal niečo okolo 50km/h. Skok cez rigol, noha sa mi pri dopade zošmykla z pedály, raidy sa zvrtli a ja som hodil tigra cez bájk. Vedel som, že je zle a čakal som letiac na záver mojej "akcie". Dopadol som na ľavé plece a keďže som mal polohu ako pri nepodarenom kotúli vpred a nabok, zalomilo ma napoly vbok. Cítil som ako mi z pľúc v okamžiku vytlačilo zvyšok vzduchu a z úst sa mi vydralo hlasné "chhhhhhhh"... Celým telom sa zároveň preniesla ozvena zvuku ako keď si sprasknem klb na prste, ale mnohonásobne hlasnejšia. Konečne som sedel na mieste, nehýbal sa a dotýkal sa zeme. Konečne... Strašne ma bolel ľavý bok. To bolo všetko. Nič iné. Je to možné? Ja som to prežil! Cez neďalekú lúčku ku mne bežal zo vzdialenosti asi 50 metrov bajker hodivší svoj bájk na zem: "Nemáš nič zlomené?" V tej chvíli som mal pocit, že nie, lebo som sa postavil. Bolel ma príšerne ten bok, menej rameno a to bolo všetko. Ruky-nohy som mal celé. "Bolí ma bok a pleco...", vravím a odhŕňam biele tričko, toho času už mierne od krvi z ramena. "To máš asi zlomenú kľučnú. Ja už som tiež mal... noooooo", zvrašťuje bajker ksicht a zoomuje na odhalené rameno. Ozaj, kožu vytláča tvrdý hrboľ. Sakra. "Tak, poďme pomaly k rampe a potom zavoláme sanitku", ponúka pomoc bajker. Tak zbehol po svoj bájk a ja som medzitým zdvihol môj a pomaly sme sa pohli k rampe. Stále ma stáčal ten bok k zemi, ale šlo to. Keď sa zo zákruty vynorila rampa, stáli pri nej Roman s Marekom. Najprv mali v tvári úsmev, ale z mojej chôdze pochopili, že to nebude po štandardnom tigrovi... ale neštandardnom papuliakovi.
Dohra na traumačke:
    Na pohotovosť traumačky ma doviezol Ďuro na firemnom Jeepe s bájkom na korbe. Počas cesty som volal Cilke, aby mi doniesla preukaz poistenca na príjem... Na príjme ma poslali na röentgen. Tam som čakal v čakárni 50 minút! Zúril som. Zlosť ma prešla, keď sa otvorili dvere na röentgene a vytlačili odtiaľ chlapíka, ktorým sa musela prehnať snáď Červená Armáda. Lekár konštatoval zlomenú kľučnú kosť, rebro a pri lopatke mi už ozaj padla sánka. "Napravíme to a dáme na to osmičku. Zavolajte Magdu." Keď som uvidel 150-kilovú Magdu, spýtal som sa bez meškania doktora, ako to chce naprávať. Kým "sestrička" Magda došla ku mne, zmobilizoval som v sebe posledné sily a s výkrikom som mykol ramenom do doktorom doporučovanej polohy. Magde už zostalo iba pridŕžať obväz doktorovi. Fúúúúúú... Ďalej sa už nebudem rozpisovať, snáď ešte stojí za zmienku, že toho večera na mňa ešte prišla kríza a dobrú polhodinu som lapal po dychu. Kvôli rebru. Apropó rebro. Nikdy - už nikdy nebudem súhlasiť, aby ma so zlomeným rebrom umiestnili do blízkosti šaša akým bol môj spolupacient - tiež Miloš. No a potom mi štvrtok o 14.00 po troch týždňoch dali dolu obväz - osmičku z krku a o 21.00 som sedel vo vlaku do Blavy. Ráno ďalší deň som sedel v buse do Viedne a na obed v lietadle do San Francisca cez New York. Krejzi? Kus. Po mesiaci som bol naspäť na Slovensku a začal som z rehabilitáciou, ktorá bola naprd. Pomohol mi až jeden doktor-lámač a dobrovoľné mučenia na bájku. Koniec. Nikdy viac.
Záver:
    Mal som zlomenú kľučnú kosť, lopatku, rebro, a pobabrané väzy na krku. Len - len, že SOM! Pol roka som mal problémy s krčnou chrbticou. Nikomu to neprajem zažiť... iba ak tým pojašeným puberťákom, čo som minule videl bez prilby sa púšťať dolu kopcom s rukami nad hlavou. Bájk do ničoho nevrazil, iba sa zložil, takže škody na ňom sú nulové (radšej by som ho zaplatil znova celý ako ten polrok problémov s celým človekom). Nakoniec tak mi treba. S neodpruženým bájkom, bez prilby, bez rukavíc, bez okuliarov a BEZ SKÚSENOSTÍ.

Doba opravy človeka:

Pobyt v nemocnici
Stuhnuté väzy
Rehabilitácia
Rozjazďovanie na bájku

SPOLU
8 dní
38 dní
39 dní
60 dní
_______
145 dní

röentgen kľúčnej kosti
kľúčna kosť to odniesla najviac
a dala to aj patrične najavo
röentgen lopatky
zlomenina lopatky vyzerala horšie,
ale vcelku nerobila problémy


Posledná úprava 25. októbra 2011 2011 11:06

Copyright © 2002-2019 Miloš Blaho. Všetky práva vyhradené.