chvi-fi-u-chvi-o-chvu
 NOVINKY   ZÁŽITKY   RADY   ŠTASTISTIKY   LAMPÁREŇ   SÁJTY 


      Dubnický maratón 2003  [autor: Ľubo - ale sa rozpísal]

17.05.2003 (Strážovské Vrchy, Nová Dubnica-Baske-Trenčianske Teplice)
    Po absolvovaní maratónu 2002, kde som prvýkrat zažil brutálnu vytriasačku na hardtaile som si povedal, že ak niekedy pôjdem znovu, tak len na fulle. No a kedže asi mesiac predtým, než sa konal ročník 2003 som začal veľmi vážne rozmýšľať o fulle, a asi dva dni po absolvovaní Topoľčianok, kedy som dolekopcom šiel pomalšie ako nahor, som sa definitívne rozhodol. Všetko nasvedčovalo tomu, že na Dubničák by som mohol ísť na fulle, teda ak sa rozhodnem pre Meridu. Po niekoľkotýždňovom zháňaní referencií a informácii som nakoniec povedal - súčasne s rozhodnutím po Topoľčiankach - že áno. Pri tejto príležitosti musím pochváliť solídny prístup zo strany obchodu, konkrétne Športservis na Trojičnom námestí v Bratislave. Nový rám som objednal teda v pondelok, lenže ako sa ukázalo, Merida bola schopná poslať objednávku až v stredu. Čo mi v podstate vyhovovalo, reku, vo štvrtok dostanem rám, prehodím komponenty, zajazdím a v piatok doladím. Lenže... prišiel štvrtok a nič. Piatok... doobeda... nič. Poobede zistili, že Merida neskoro dala objednávku kuriérnej službe a bude až v pondelok. No super... čo teraz? Ísť s hardtailom? Bolo to tak 60:40, bajkovať som chcel, ale HT? Naviac, Miloš radšej šiel na východ :-)), takže kam pôjdem? Zase do Karpát? No, nakoniec som sa rozhodol, že pôjdem, pomalšie, užijem si to, pofotím, potrénujem na MTB svätý grál - Horal 2003 :-))). (Tuná, keďže reportáž nadobudla definítivnu podobu asi týždeň po maratóne, musím napísať, že rozhodnutie ísť som neoľutoval, bol to jeden z najkrajších zážitkov, a to, že nový rám neprišiel bolo veľké štastie, vzhľadom na hromadu problémov, ktoré som neskôr musel riešiť.) Večer som sa pobalil, ráno vyrazil (na diaľnici ma skoro sundal zelený favorit s vodičom, ktorému zrejme nič nevraví klikni a uvidíš viac... pojem mŕtvy uhol) a pri Novej Dubnici som sa dozvedel z rádia Express, že sa čaká cez 1000 ľudí. No, tak to som teda zvedavý, hovorím si. Dorazil som na miesto, a fakt, vyzerá to husto. Za parkovisko určili celý štadión, no na nič iné sa ani nehodil :-) Po zaregistrovaní sa, prezutí a príprave som sa pomaly pobral na štart, pričom som stretol Sergeja s novým bajkom. Ešte chcel fotiť ale zistil, že mu došla baterka... no smola. Štart nebol ničím zaujímavý, okrem toho, že sa mi zdalo, že je pomerne málo ľudí. Takže tých 1000 asi pôjde na krátku. Tým lepšie. Nemám rád tlačenicu. Odštartované.
    Nikam sa ale neženiem, pomalých 20 km/h, hoci zvyčajne po štarte-asfalte idem rýchlejšie. Obiehajú ma, hlavne jeden rozčapený chlapík, fullka, bez SPD, bez prilby, obyčajné výletné oblečenie. Za chvíľu som trochu pridal, obehol som ho, ale po chvíli sa opäť predral dopredu. Premýšľal som chvíľu, či je to dobrý nápad na takom bajku ísť hard trať, pretože sa húpal ako na húpačke. No, proti gustu ale žiaden dišputát. A máme tu začiatok nájazdu, ostrá pravotočivá zákruta, trochu stúpanie a chlapík na fulle už radí asi najľahší prevod čo má, takže poľahky prebehnem okolo a hovorím si, že je to len doprovod niekomu... inú možnosť radšej neberiem do úvahy. Pozerám kde je Sergej. Vyzerá, že úplne vzadu. Nevadí, za chvíľu ma určite dobehne. Kúsok stúpanie, zisťujem, že odvlani zaasfaltovali pekný kus, predtým to bolo parádne rozbité... Aha, trojica chlapíkov sa chystá fotiť... klikni a uvidíš viac... tak som vytiahol foťák aj ja, a že ich tiež odfotím... dobrá reakcia... chlapi pozrite, ty ..ovado, on nás ide fotiť :-))), ale neodofotil som, nestihol som. No a už som v lese, ešte pred zákrutou na nás pokrikujú usmerňovači, že máme 5 minút stratu na prvého, no iste, 5 minút sa ešte len ide :-))), tento úsek si pamatám, pred rokom som sa predieral cez asi 50 ľúdí, teraz idem piánko... sily treba šetriť... dvakrát výšlap na Baske. Stále si idem v kľude, rozpoznávam známe úseky - prvý maratón čo idem druhýkrát - aha, závora cez cestu... ako vždy treba podliezť. Začínam rozmýšlam, už by sa patrilo fotiť... nikto pred mnou ani za mnou, vyzerá, že idem sám. A opäť ďalej, aha tu to vyzerá drsne, dobré blato... zaparkujem a pripravím sa na odfotenie, klikni a uvidíš viac... zase budu tí cyklisti rozmazaní, už sa to musím naučiť, ako preštelovať na fotenie v rýchlosti, ale nevadí. Chlapík sa ma pýta, či je na fotke >-). Jasan, len je na prd, ďalsí si pochvaľuje terén... á tohto poznám... Sergej :-)) A idem za ním... znovu drsnejší zjazdík, a je treba prenášať bajk, hore briežok... no radšej potlačím, moc klzké. Sergej čosi napráva na bajku, idem ďalej s ním kus cesty. V lese v klzkom výjazde obdivne komentujem priľnavosť jeho semislickov Michelin... preklzujú mu snáď menej ako moje IRC, no zadná IRC XC Mythos nie je nič moc, zvlášť keď už je čo to zjazdená. Pýtam sa Sergeja, čo to sú za Micheliny. Obzerá sa, obzerá, asi zbadal ducha, pridáva... uteká mi... už som ho viac nevidel... až v cieli. Nevadí, buďto ho dobehnem na Baske, alebo až teda v cieli. Pôjdem si aj tak v kľude, aj tak budem fotiť viac ako on s vybitou baterkou. Ďalsí výšlap je dosť prudký, tep na 170, kolesá podklzujú. klikni a uvidíš viac... Občas to niekto nezvládne a prekáža. Chlapík na semislickoch to tiež nezvláda, čo to si vypočuje od kámošov, ale nevzdáva to, nasadne a ide. A darí sa mu! A máme tu koniec, otvára sa krásny pohľad na lúku a veľmi strmý zjazd... idem fotiť. klikni a uvidíš viac... klikni a uvidíš viac... Ajhľa, dvojica bajkerov túži po fotke, tak ma odfotili a na oplátku zase ja ich. To sú oni neskôr :-), na ďalšom fotení. Zjazd som zišiel opatrne, je to strmé a ešte dole naviac pekné koľaje a cestička krížom... načo padať hneď na začiatku :-) Idem cez dedinu, v duchu sa pripravujem na jeden pomerne nepríjemný zjazd v lese do Ilavy, a tiež prašnú cestu, ale čo to? Zdá sa, že trasa asi bude iná alebo si to zle pamätám? A hľa občerstvovačka, a kúsok ďalej mám dojem, že ideme presne opačným smerom ako minulý rok. Tuná je zjazd, ale minule som tu práve obiehal český tandem, hmmm. Poľná cesta... a máme tu zjazd, uff, dobre klikni a uvidíš viac... kamenistý, chcelo by to full, nejaký chlapík naľavo asi lepí, alebo žeby reťaz? Pýtam sa, či idem dobre. Smer že je dobrý, ale rýchlosť nie :-))) Výjazd na asfalt, policajt usmerňuje, prudko doľava a ale... čo to je ? Takýto brutálny výjazd... no toto nepôjde, ale zdá sa že okolo kríka to tí lepší skúšali. No čo odfotím si výjazd a idem ďalej. Ďalsí úsek parádne lesné cesty, krásna krajinka, no proste nádhera. Následná zvážnicová cesta okolo pohoria ma v duchu preniesla do dávnych dôb a k príjemnym spomienkam a pohodlne a pomaličky si šlapem ďalej. Nikto nikde... krásny deň. Po dlhšej chvíli stretávam chlapíka s Meridou Big Air rámom. Čo to sme pokecali o výhodach a nevýhodách fullov. Ja som chcel fulla, on zase hardtail :-)) Po chvíli ma ale začalo kváriť, že všetko je síce super, ale čo limit? Tak sa ho pýtam, ale nevie. No nič, keďže ide pomerne dosť pomalšie, odpájam sa a idem ďalej. Stretávam chlapíka, ten mi ukazuje že nepočuje. Hmm, tak ďalej... ďalší tiež nevie, a znovu stretávam známe tváre z fotenia sa... takisto nič. No, snáď to nebude menej ako 9 hodín, ale radšej pridám. Ale tu musím zastaviť, ináč to nejde!

klikni a uvidíš viac...          klikni a uvidíš viac...

Síce ma opäť všetci poobiehali, ale odfotiť to musím. Dole je chlapík usmerňovač, toho sa pýtam na limit. Síce nevie celkový ale aspoň k tomuto úseku... že 25 minút. No krucinál, to nevyzerá dobre. Letím ďalej. Ale zase ma zastavuje nádherná panoráma s koníkmi a bajkerom Krásny zjazd do dediny... chvíľu po asfalte. Znova som obehol chlapíka na fullke, zákruta, odbočka znovu podliezať rampu a lesná cesta. Po chvíli vyzerá ako výjazd na Basku, lenže nie je klikni a uvidíš viac... klikni a uvidíš viac... taký rozbitý. Žeby ma to minulo? Hmm, uvidíme. Každopádne sa dá ísť dosť rýchlo, stúpanie okolo 9%, ale ide sa výborne. Znovu fotka, opačný pohľad na zjazd po tej lúke s koníkmi. Občas som si nie istý či idem dobre, ale ináč sa asi nedá. Na strome vidím značku... za nejaký čas chlapíka, ktorý čosi opravuje. Vidím obaly z Penco gelov, no očividne idem dobre. Poobiehal som pár ľudí a už je tu koniec výšľapu, prechod cez lúku a je tu znovu solídne blato. No, nejako som bajk poprenášal, premiešal čo-to blata a ide sa ďalej. A je tu spájanie tratí. Vidím bajkerov na krátkej. Usmerňovača sa pýtam na limit. Je to lepšie, najazdil som asi 10-15 minút... som pokojnejší. Ešte mu ukazujem HAC4, zaujímala ho nadmorská výška. Pýtam sa na trať a idem ďalej. Trošku zdržujú bajkeri z krátkej. S pár s nich sa pretekám po asfalte v Hornej Porube, no bohviečo to nie je z mojej strany a je tu občerstvenie. Na občerstvovačke sa ma pýta chalan z krátkej, či nemám imbusák, ja reku že načo... Potrebuje dať dole kotúč. Odmietam ho a hovorím: "To nie! Som na dlhej a moc času do limitu mi nezostáva." V miernom časovom strese idem ďalej. Je tu nejaký stupák. Chlapci z krátkej zdržujú. Ale čo?! Tak zmiernim tempo, aspoň ušetrím kalórie. Začína väčší stupák a chlapci pre do mnou idú tlačiť, lenže moc ich nezaujíma, kto je za nimi. No super, musím spomaliť. No ale toto by som teda rád vyšlapal. Vravím tomu predo mnou, aby ma pustil. Nepočuje, tak ešte raz... aha, vraj mám kričať. No určite, kde by som na to zobral energiu. Tak šlapem, ale stratil som stopu, zastavujem, znovu sa rozbieham, ide to... Ale čo to? Lístie v prešmykači. No, servisná pauza. Zase ma teraz všetci zdržovači poobiehali. Ale nevadí, ďalší výšlap tiež radšej tlačím... až na asfalt. Tamtí z krátkej odbočujú, konečne bude od nich pokoj. Pobehujú tu ešte chlapíci s farebnými bodkami. Mne nedali žiadnu. Dúfam, že ja bodku nepotrebujem. Kúsok po asfaltke, odbočka a značka POZOR. Dosť brutálny zjazd, čo sa týka sklonu. Chlapík pre do mnou radšej zosadá - ja nie. To by ešte tak vyzeralo. Pred Milošom by som sa hanbil. Tak pekne len zísť... pomaly opatrne ale v pohode. Až na koniec. Tam sú naaranžované konáre klikni a uvidíš viac... na bajkerov, alebo čo. Ale nenapichol som sa a môžem zjazdovať po lúku až do Dolnej Poruby. Cez ňu idem pomaly. Neviem prečo, ale nechce sa mi. Zase ma obiehajú, no uvidíme, či vám to vydrží aj vo výjazde na Basku. A tramdadá a máme tu začiatok výjazdu na Baske. Asfalt končí a začína ten nepríjemný terén. Zosadám, nechám sa predbehnúť, keďže priorita číslo jedna je gel. Ten ma určite zachráni. Minulý rok som dosť tlačil, keďže kúsok za zákrutou som chytil krízu a skončil som. A začínam šlapať, ide to celkom dobre. Som rýchly... miestami až 7km/h :-)) Len aby to vydržalo. No, skrátim to. Vydržalo, ale priemerka hore bola tak asi 6km/h. Bolo to ale dosť zúfale, pretože ma hrozne bolela šija a ešte viac zadok. Myslel som, že sa mi rozpadne. Párkrát som musel na chvíľu zastať a uvoľniť to. V cieli mi potom Sergej poradil, že v tom stupáku je treba striedať sedlo-zo sedla. Tak to na budúce skúsim. A to som si myslel, že aký som múdry, že som sa naučil jazdiť stále v sedle a v tempe :-))) Každopádne som ale netlačil, čo je odvlani obrovský pokrok. Lenže na konci ma začal trápiť zažívací trakt a neskôr hlavne žalúdok. klikni a uvidíš viac... Asi sa mu nepáčil gel alebo čo. Zjazd z Basky som si moc neužil kvôli bolestiam a žalúdku. Ešte sa k tomu pridala taká menšia húpačka na lúke, no super. Radšej zastavujem na zdravotnú prestávku a pofotím lúku. Teraz si už nepamätám, či to bolo v tejto časti trate, ale absolvoval som jeden brutálny zjazd, veľmi strmý sklon a blato. Chlapík predo mnou to šiel pešo. Sergej ako neskôr povedal ho zošmýkal. Ja som ho opatrne zozjazdil - holt Milošova škola ;-)). Začiatok toho zjazdu bol ale zážitok na dlšie. Šiel som za sedlo a nemohol som sa vrátiť. Zostal som zaseknutý. Už som hľadal kde sa vykydnem, ale ustál som to a zastavil. Sila! Trochu som si pridal health status, ale nič moc. Kúsok ďalej pred zjazdom je usmerňovač. Pýtam sa na trať a aký dlhý je ďalsí výjazd. Vraj krátky ale strmý. No uvidíme. A ide sa ďalej... Je tu nejaký zjazd cez krásnu lúku. Rozmýšlam či neodfotím čo to... ale čo, treba uháňať, limit je blízko. Zjazdujem ďalej. Cesta nie je rozbitá až tak moc, ale full by sa rozhodne zišiel. Zastavujem pri občerstvovačke. Docela dosť ľudí sa tu nahromadilo. Chvíľku si oddýchnem. Tí čo utekajú dopredu ďaleko neujdú :-)) a tak aj bolo. Všetkých som predbehol. Mal som obavy z výjazdu z pred roka kde som zišiel z Baske týmto zjazdom. To bolo dosť bolestivé, ale napodiv výjazd bol super. Žiadne problémy ako v tom prvom výjazde. Až úplne na konci. Kopec nebol ani dlhý a ani strmý ako ma strašil regulovčík na lúke. Cestou hore som si pekne obzrel miesto, kde som mal minulý rok odbočiť tento rok. Je to dokonca opáskované. No snáď sa trafím. Hore som stretol bajkera, ktorý mal problém zo stehenným svalom - kŕče. No, keďže som ani ja klikni a uvidíš viac... tak moc nevládal, cesta bola rozbitá na môj vkus tak sme sa spoločne plížili hore a sledovali na altimetri kdeže je ten vrchol. Ten bol naštastie dosť blízko. Keď som si odfotil vrchol - dobehol usporiadateľ, že reku čo fotím :-) Nalepil bodku a varoval, že limit končí o 10 minút. No moje nervy! Nastala panika. Dokelu, tak rýchle dolu, uáááááá, rýchlo... Chlapík, s ktorým som šiel posledný úsek medzitým zdúchol dole, tak som sa podujal ho dohnať. Začiatok bol slabý, opatrne a pomaly dole (Nesmiem tiež zablúdiť ako minulý rok. Darí sa mi zatiaľ), ale v lese a na ďalšej zvážnici som to rozpeckoval tak, že som sa divil že mi HT nevadí. No vadil, ale naháňačka je naháňačka. Bajkera som napokon skoro dobehol, načež mi v ďalších zákrutách zmizol, a tak sa rútim ďalej a som na asfalte. A traja bajkeri dole po asfalte: "Ideš do Novej Dubnice?" Čo? Nie, idem z Baske, kde sú značky... a kuva... niee, zase, ja sa na to vyseriem. Kde to som? Aha, to poznám, tak zase po tej lúke - no čo už. Ešteže to tu poznám. Rýchlo! Aha v diaľke bajker čo ide správne. Hmm, snáď nabudúce po tretíkrát sa už trafím. Tak pálim dole, koľko sa nebojím... no pár som ich dobehol a už je tu občerstvovačka v Omšenie (ešte v zjazde bol taký kúsk s kríkom, kde som sa čudoval prečo bajker ide poza krík, až neskôr som zistil, že asi to bol ten technický pokus od usporiadateľov, bohovské značenie fakt). V Omšení sa ako prvé pýtam, aký je limit. Keď som stratil asi 5 minút zachádzkou, asi to už ani nestíham. Nooo, asi tak 30 minút. No fuck, tak to majú pekne divne spravené. Ale konečne sa dozvedám, že limit je 9 hodín, takže na posledných 12 kilákov mám hodinu a pol. Väčšina je dolekopec, klikni a uvidíš viac... no tak to je v pohode - stíham. Zdravím sa opäť s bajkerom s kŕčom. Pýta sa ma na trať a kopce. Hovorím, že ten výšľap po lúke bude určite tlačiť :-) (síce lúka nie je tažká to až kúsok ďalej) a potom ešte jeden brutálny výšľap. Tú lúku som na konci tlačil, i keď by som ten kopec vládal vyšlapať, ale k čomu... kvôli minúte? Radšej v kľude potrénovať vytrvalosť. Ďalší kopec som vyšlapal, ale posledný brutálny výšľap nie. I keď podľa cyklokomputera nemal veľa %, normálne vyšlapem i viac, ale po 85km je to iné. Stretol som tam aj rodinku. Hlavne chlapec ktorý šiel krátku a mal asi tak 9 rokov. Zrejme to bol ten najmladší účastník, no klobúk dole. Dúfajme, že ho ten kopec neodradil :-)) Doma som potom zistil, že v Camelbaku mi zostalo vyše litra vody - a to som doňho deň predtým tlačil čo sa dalo :-)) Minulý rok som zostal bez vody. Na tom úseku som už zomieral od smädu, takže tentokrát som si ju šetril. No trochu som to prehnal. Celý zvyšok dňa som potom bol smädný. Ale podpísalo sa pod to aj to, že som mal problém zo žalúdkom. Ešte trochu jazdy po lese a je tu finálny zjazd. Zjazdujem dole... dobieham bajkera pre do mnou, ale nebudem ho obiehať. Načo zbytočne riskovať. Tak som chvíľu šiel za ním... na asfaltke ma chce púšťať. Vravím, kašli na to, je to kúsok... Tak idem ďalej za ním a dobre som spravil. Pamätal som si z minulého ročníka, že sa ide späť tou istou cestou. Ale chlapík pre do mnou brzdí a chce odbočiť do lesa a ešte kričí na toho pred ním. Ten šiel rovno. Tak sa ho pýtam, či si je istý, no reku je to tak označené. Fakt, v lese sú pásiky, vravím si, no to je mi teda finish. Idem ale po značke. No, parádny zjazd lesom, skoro som sa netrafil medzi dva stromy a hneď na to medzi strom a betónovú ohradu. Vyšli sme na lúku... znovu červík pochybnosti, ale čo ideme ďalej, bajker navádzač mizne v lúke. Idem za ním, fuj toto nemám rád. Krivá stráň, tráva, idem radšej pomaly. A už som na asfalte. Bajker predo mnou je už ďaleko vpredu. Posledný úsek po asfalte už nejdem naplno. Načo? Aj tak som dosť stratil fotením, aspoň polhodinu. Tak čo sa budem hnať. Pred poslednou zákrutou prechádzajú cez cestu deti, čo takto obzrieť sa... Nezájem, kričím na nich ... pozor! Asi sa spoliehajú na sluch. Dosť nezodpovedné... a je tu cieľ a kuva, kde je? Nie je tu! klikni a uvidíš viac... klikni a uvidíš viac... Čo to? Aha, už ma návadza usmerňovač... tam ďalej a na konci doľava, hmm, to sú mi novinky. Idem, pozerám kde a tu, zatočím samozrejme neskoro. Musím za jazdy podliezť pásku. Kde je cieľ? Aha, dva metre vysoký násyp, zrejme cieľ je v amfíku. Tak zo skoro posledných síl sa rozbehnem sa na násyp. Super, som dobrý! Vybehol som hore a idem sa rútiť do cieľa ale hups... Čo to? Schody? A kuva, kde sú brzdy? Aha, to už sa nedá - už sa rútim dole. Všetci pozerajú, tak rýchlo za sedlo. Ešteže sú polená v schodoch. Huf, 30 cm vysoký obrubník. Zalepilo mi (viď. Miloš a jeho zápästie), ale zvládol som to a som v cieli. Aha a Sergej už škodoradostne, že ma vyfotil :-) . No ešte že som nepadol :-))
    Čo povedať na záver? Trať veľmi pekná, lúky boli nádherné, zjazdy boli tiež pekné. Lesné cesty, okrem prvého výjazdu na Baske, to je taký hnusný vytriasák, a tiež to zoberie hodne síl... Ale nemal som problém ako v Topoľčiankach, kde mi išlo rozhodiť kríže. Takže HT docela dobre. Čo by som mal ale výhrady, mal som pocit, že občerstvovačky neboli úplne tak dobre rozvrhnuté ako mohli byť. Ale bol to len môj subjektívny dojem. Naviac, zrejme tiež sa nedá taká stanica vybudovať hocikde. Ale ten ionťák bol až moc rozriedený. Neviem či to bol zámer, alebo to nevedia... na Horali to bolo tak malo byť (oba IONOGEN). Cesta bola značená pomerne dobre okrem niektorých exponovaných úsekov, kde stačilo natiahnuť žltú pásku ako zábranu ako v Topoľciankach. Raz som musel hľadať pásik, ktorý už bol napoly schovaný v kríkoch. Aj to som predpokladal, že asi cesta pôjde tak. Inokedy sa mi stávalo, že som si bol absolútne nie istý či idem dobre. I keď intuitívne sa mi zdalo že iná cesta asi nie je. Lenže nakoniec, intuitívne som v zjazde z Baske vyšiel mimo trať. Usporiadatelia by si mohli už konečne uvedomiť, že ak niekto letí v zjazde nemá čas sledovať značky na stromoch alebo nejaké biele pásiky v konároch. Aspoň keby boli žlté :-(( Naštastie som stratil asi len pár minút a cestu som poznal už z minulého ročníka, keď som tam blúdil. Posledné dve občerstvovačky boli super. Samé tyčinky a koláče. Na poslednej som sa dosť napchal - to bolo super. Bol asi bohatý sponzor tohto roku :-))) Posledný zákerný úsek v cieli som ale ohodnotil ako super :-)) Človek tam moc na výber nemal :-) Tombola sa mi ale zdala nemastná neslaná. Naviac pomerne málo cien. Aspoň sa mi tak zdalo. Oproti Topoľčiankam priepastný rozdiel. Guláš a kofola alebo boli fajn. Každopádne, bol to krásny zážitok a dík usporiadateľom zaň.
profil trate maratónu z HAC4+

Údaje z cyklokompjútra:
[vzdialenosť 93km čistý čas 7:06:00 maximálna rýchlosť 57km/h priemerka 13.5km/h
prevýšenie 2830m]



Posledná úprava 25. októbra 2011 2011 11:06

Copyright © 2002-2019 Miloš Blaho. Všetky práva vyhradené.